5. Podmienky týkajúce sa pravidiel štátnej pomoci
Popis PPP Oprávnené aktivity tak, ako sú stanovené touto výzvou, nie sú poskytovaním štátnej pomoci a teda vo vzťahu k oprávneným aktivitám sa neuplatňujú pravidlá štátnej pomoci. Štátnou pomocou sa v tejto súvislosti rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytovateľ priamo alebo nepriamo z verejných zdrojov poskytuje podniku na podnikanie alebo v súvislosti s ním, pričom však nezáleží na právnej forme žiadateľa/prijímateľa/partnera/užívateľa a spôsobe jeho financovania. Ak žiadateľ/prijímateľ/partner/užívateľ uvedené pravidlo poruší a nezachová striktne charakter projektu, ktorý svojimi aktivitami nepredstavuje štátnu pomoc, nesie za svoje konanie plnú právnu zodpovednosť v súvislosti s porušením pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. Žiadateľ/prijímateľ/partner/užívateľ zároveň berie na vedomie, že rovnaké právne následky nastanú aj v prípade, ak v rámci jeho projektu dôjde k poskytnutiu tzv. nepriamej štátnej pomoci alebo k poskytnutiu inej formy výhody, ktorá na základe Zmluvy o fungovaní EÚ znamená porušenie pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci. V nadväznosti na túto PPP sú oprávnené iba aktivity, v rámci alebo pri realizácii ktorých žiadateľ/prijímateľ/partner nie je považovaný za podnik [1] a ktoré sú realizované, z hľadiska majetkového vysporiadania, výlučne na pozemkoch [2] : vo vlastníctve/v správe oprávneného žiadateľa/partnera, vo vlastníctve/v správe verejných subjektov [3] alebo vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré sa v súvislosti s realizovaným projektom nepovažujú za podnik a ktoré nie sú prenajímané podnikateľskému subjektu, resp. podnikateľský subjekt nie je ich užívateľom na základe iného právneho vzťahu. . Žiadateľ/prijímateľ/partner sa v súvislosti s realizovaným projektom nepovažuje za podnik [4] akplní úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny ako svoje hlavné činnosti vyplývajúce zo zákona o ochrane prírody a krajiny a tieto činnosti sú uvedené v zriaďovateľskej listine, resp. v štatúte daného subjektu. Projekty, ktorých primárnym cieľom bude akákoľvek hospodárska činnosť, budú považované za neoprávnené . Za projekty v zmysle predchádzajúcej vety sa považujú napr. projekty zamerané primárne na ťažbu drevnej hmoty alebo manažmentové opatrenia, ktorých hlavným cieľom je akýkoľvek produkt, ktorý môže byť následne predávaný/ponúkaný na trhu. Ak pri plnení úloh na úseku ochrany prírody a krajiny (pri realizácii HAP 1 alebo HAP 2), ako hlavných činností žiadateľa/prijímateľa/partnera, dochádza k sprievodným hospodárskym činnostiam na pozemkoch, ktoré primárne neslúžia na hospodársku činnosť [5] , pričom túto sprievodnú činnosť nemožno oddeliť od výkonu hlavných nehospodárskych činností [6] , tieto činnosti zostávajú ako celok spojené s plnením úloh na úseku ochrany prírody a krajiny [7] . V takom prípade sa na žiadateľa/prijímateľa/partnera nevzťahuje pojem podnik. Prípadné sprievodné hospodárske činnosti v rámci projektu musia mať len obmedzený rozsah a musia tvoriť neoddeliteľnú súčasť hlavných nehospodárskych činností. Sprievodnou hospodárskou činnosťou sú v kontexte výzvy aktivity realizované mimo rámca bežného obhospodarovania pozemkov (napríklad nevyhnutný výrub drevín, v najmenšom potrebnom rozsahu, v ochrannom lese realizovaný mimo rámca bežného obhospodarovania pozemkov za účelom zlepšenia stavu biotopov alebo druhov). Žiadateľ/prijímateľ/partner je povinný, počas obdobia realizácie projektu a počas udržateľnosti projektu, preukázať použitie prípadného príjmu [8] zo sprievodných hospodárskych činností výlučne na základnú nehospodársku činnosť a zároveň zabezpečiť sledovanie tejto sprievodnej činnosti a rozlíšenie nákladov (analyticky oddelené účtovníctvo). Za sprievodnú hospodársku činnosť, v zmysle predchádzajúceho odseku, sa nepovažuje, napr. ponechanie vyrúbanej drevnej hmoty, resp. iného produktu (náletových krov a/alebo trávnej biomasy), ktoré sú výsledkom manažmentových opatrení, na pozemku alebo v porastoch za účelom podpory zachovania biodiverzity, kedy nakladanie s drevnou hmotou predstavuje pre žiadateľa výlučne náklad. Tento postup musí jasne vyplývať z príslušných schválených dokumentov starostlivosti, resp. zo schválených iných dokumentov manažmentu chránených území či druhov. Činnosti (manažmentové opatrenia) realizované na pozemkoch, ktoré sa primárne využívajú na hospodársky účel [9] , s výnimkou pozemkov prenajímaných, resp. prenechaných do užívania podnikateľskému subjektu [10] , nemôžu mať žiaden priamy, či nepriamy vplyv na tento hospodársky účel (produkčnú funkciu pozemkov) . V opačnom prípade sa budú tieto činnosti vykonávané v rámci projektu na takomto pozemku považovať za hospodárske činnosti, t. j. činnosti podniku. V zmysle vyššie uvedeného sa za hospodársku činnosť považuje akékoľvek, aj neprodukčné, opatrenie, ktoré prispieva (priamo, či nepriamo) k produkčnej činnosti hospodárskeho pozemku. Za takéto opatrenia na hospodárskych pozemkoch možno považovať napr. výsadbu/výsev drevín/rastlín, ktoré prispievajú k produkčnej funkcii pozemku, opatrenia zlepšujúce vodohospodárske a hydromelioračné pomery na pozemku, resp. iné manažmentové opatrenia súvisiace s obhospodarovaním pozemku (napr. spásanie, mulčovanie a pod.), ktoré prospievajú k produkčnej funkcii pozemku. Naopak, oprávnenými činnosťami na hospodárskych pozemkoch je napr. vytváranie a zachovanie hniezdnych či potravných možností pre chránené druhy živočíchov alebo iné opatrenia, ktoré nesúvisia s produkčnou funkciou pozemku a prostredníctvom ktorých nedochádza ani k zvýšeniu hodnoty pozemku, resp. také opatrenia, po vykonaní ktorých dôjde k preukázateľnému preklasifikovaniu hospodársky využívaného pozemku na pozemok, ktorého primárna funkcia nie je hospodárska [11] . Príspevok poskytovaný na rekonštrukciu a/alebo budovanie infraštruktúry nie je poskytovaním štátnej pomoci, a teda vo vzťahu k projektu sa neuplatňujú pravidlá štátnej pomoci v prípade, ak daná infraštruktúra (všetky hnuteľné veci a nehnuteľnosti) na rekonštrukciu a/alebo budovanie ktorej je poskytovaný príspevok, bude využívaná výlučne, resp. takmer výlučne na nehospodársku činnosť, t. j. prípadné hospodárske využitie infraštruktúry je čisto sprievodnou činnosťou, ktorá je priamo spojená s prevádzkou infraštruktúry a je pre ňu nevyhnutná alebo je neoddeliteľne spojená s jej hlavným nehospodárskym využitím [12] . Za takýto by sa mal považovať prípad, keď hospodárske činnosti spotrebúvajú tie isté vstupy ako základné nehospodárske činnosti, napríklad materiál, vybavenie, prácu alebo fixný kapitál, t. j. napríklad príležitostný prenájom infraštruktúry na komerčné účely. Sprievodné hospodárske činnosti musia mať obmedzený rozsah, t. j. nesmú presiahnuť 20 % celkovej ročnej kapacity infraštruktúry. Celkovou ročnou kapacitou infraštruktúry sa pre účely týchto pravidiel rozumie údaj o maximálnom možnom využití podporenej zadefinovanej infraštruktúry prijímateľom v priebehu časového obdobia jedného roka. V závislosti od konkrétnych okolností môže byť na meranie ročnej kapacity infraštruktúry použitý napríklad ročný časový fond využívania infraštruktúry, veľkosť využívanej plochy podporenej infraštruktúry, ročná hodnota spotrebovaných vstupov (materiál, zariadenia, pracovná sila a fixný kapitál) a pod. Celková ročná kapacita sa uvádza a sleduje pre daný kalendárny rok. Jej výpočet musí čo najlogickejšie odrážať podiel hospodárskeho využitia infraštruktúry na celkovej ročnej kapacite infraštruktúry, čo žiadateľ uvedie v príslušnej časti formulára ŽoNFP podľa inštrukcií uvedených priamo vo formulári ŽoNFP. V prípade podpory činností, ktoré sú prístupné pre verejnosť a v súvislosti s ktorými vzniká žiadateľovi/prijímateľovi prevádzkový príjem (v podobe príspevkov/poplatkov vyberaných od návštevníkov), takéto príspevky/poplatky musia pokrývať len zlomok skutočných nákladov [13] a musia plniť čisto sociálny a kultúrny účel za účelom zachovania nehospodárskej povahy týchto činností. [14] Žiadateľ je povinný zachovať charakter využívania podporenej infraštruktúry výlučne, resp. takmer výlučne, na nehospodárske činnosti počas obdobia životnosti investície [15] . Rovnako, prevádzkový príjem (v podobe príspevkov/poplatkov vyberaných od návštevníkov), týkajúci sa činností, ktoré sú prístupné pre verejnosť musí pokrývať zlomok skutočných nákladov počas obdobia životnosti investície (relevantné v prípade investície do infraštruktúry). Ciele stanovené v dokumentoch starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a/alebo v schválených iných dokumentoch manažmentu chránených území či druhov musia byť dosiahnuté v súlade s pravidlami štátnej pomoci definovanými pre túto výzvu. Forma preukázania splnenia PPP zo strany žiadateľa Žiadateľ preukazuje splnenie PPP prostredníctvom: formulára ŽoNFP, tabuľka č. 7.3 Spôsob realizácie aktivít projektu a 7.4 Situácia po realizácii projektu a udržateľnosť projektu - Žiadateľ uvádza bližšie informácie o realizácií sprievodných hospodárskych činností; využití infraštruktúry na iné ako nehospodárske činnosti, pričom vyčísli aj predpokladaný rozsah využívania infraštruktúry na takéto účely a spôsob jeho výpočtu a sledovania podielu sprievodného využitia infraštruktúry na hospodárske účely (ak relevantné), formulára ŽoNFP, tabuľka č. 15 Čestné vyhlásenie žiadateľa „aktivita projektu, na realizácii ktorej sa podieľam nie je hospodárskou činnosťou, v rámci projektu, ani v dôsledku realizácie projektu nebudem v období od začatia realizácie aktivít projektu, ako aj počas obdobia životnosti investície, poskytovať tretím subjektom žiadnu nepriamu štátnu pomoc, alebo inú formu výhody, ktorá na základe Zmluvy o fungovaní EÚ znamená porušenie pravidiel týkajúcich sa štátnej pomoci“; „zachovám charakter využívania podporenej infraštruktúry výlučne, resp. takmer výlučne na nehospodárske činnosti počas obdobia životnosti investície (ak relevantné)“; „budem monitorovať neprekročenie prevádzkového príjmu z projektu, tak aby ročný prevádzkový príjem z projektu, neprekročil 50 % ročných prevádzkových nákladov (ak relevantné)“; „budem monitorovať neprekročenie 20 % limitu hospodárskeho využitia celkovej ročnej kapacity infraštruktúry (ak relevantné)“; „budem viesť oddelené účty alebo sledovať v analytickom účtovníctve oddelene hospodárske a nehospodárske činnosti s cieľom predchádzať krížovému financovaniu hospodárskych činností cez nehospodárske a prípadný príjem zo sprievodných hospodárskych činností bude využitý výlučne na základnú nehospodársku činnosť“; „predaj prípadných produktov vzniknutých zo sprievodnej hospodárskej činností bude zodpovedať trhovým cenám“. prílohy č. 3 ŽoNFP – Súhrnné čestné vyhlásenie partnera žiadateľa (ak relevantné). Bližšie informácie k prílohám ŽoNFP sú uvedené v prílohe č. 5 výzvy - Inštrukcie k obsahu povinných príloh ŽoNFP. Spôsob overovania PPP zo strany poskytovateľa Poskytovateľ na overenie splnenia PPP využíva: všetky žiadateľom poskytnuté informácie vo formulári ŽoNFP a prílohy uvedené vyššie v rámci formy preukázania splnenia PPP zo strany žiadateľa. Splnenie PPP poskytovateľ overuje v konaní o ŽoNFP v procese administratívneho overovania v reálnom čase (v okamihu výkonu overenia). Ukončenie uplatniteľnosti PPP PPP musí trvať (byť naplnená) kontinuálne od jej prvého overenia (splnenia), počas realizácie projektu, ako aj v počas obdobia udržateľnosti projektu v zmysle čl. 65 NSU. [1] Podnikom sa rozumie každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na právne postavenie a spôsob jeho financovania. Hospodárskou činnosťou je každá činnosť, ktorá spočíva v ponuke tovaru a/alebo služieb na trhu. Označenie konkrétneho subjektu za podnik teda plne závisí od povahy jeho činnosti (tzn. podnikom môže byť napr. aj nezisková organizácia alebo príspevková organizácia za predpokladu výkonu hospodárskej činnosti). Bližšie objasnenie pojmu podnik a hospodárska činnosť obsahuje oznámenie o pojme štátna pomoc. [2] Táto časť podmienky je viazaná na realizáciu HAP 1 a HAP 2, nakoľko v súlade s ďalšou skutočnosťou č. 2 Vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov, veci (hnuteľné a nehnuteľnosti), ktoré majú byť zhodnotené z NFP, musia byť vo výlučnom vlastníctve žiadateľa/prijímateľa/partnera realizujúceho príslušné opatrenie, tzn. že v prípade realizácie HAP 3 musí byť rekonštruovaná a/alebo budovaná infraštruktúra v majetku prijímateľa v súlade s informáciou uvedenou v PPP č. 4 a s uvedenou ďalšou skutočnosťou. [3] Na účely tejto PPP sa verejnými subjektmi rozumejú právnické osoby podľa § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pokiaľ na pozemkoch nevykonávajú hospodársku činnosť . Do tejto kategórie sa zaraďuje aj prípad, ak je pozemok v správe Slovenského pozemkového fondu v súlade so zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Upozorňujeme, že vzhľadom na široký okruh subjektov, ktoré sú zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky a zaradené vo verejnej správe, tak ako sa to uvádza v prvej vete tejto poznámky pod čiarou, sa za výkon hospodárskej činnosti na pozemku automaticky považuje najmä prípad, keď je pozemok vo vlastníctve/správe subjektu, ktorý je štátnym podnikom podľa zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov alebo podnikom založeným podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. [4] Vylúčenie podniku na úrovni užívateľa je zabezpečené prostredníctvom stanovenej PPP č. 13. Oprávnenosť užívateľa (FO – nepodnikateľ). [5] Ako príklad pozemkov, ktoré primárne neslúžia na hospodársku činnosť možno uviesť napr. lesy osobitného určenia podľa § 14 alebo ochranné lesy podľa § 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“). [6] Ako príklad neoprávnených činností možno uviesť aktivity zamerané aj na nákup včelstiev za účelom opeľovania rastlín v rámci vybraného chráneného územia, ak sa včelstvu odoberajú produkty (napr. med, propolis, vosk), ktoré sa ponúkajú na trhu, nakoľko sa odoberanie a spracovávanie týchto produktov považuje za oddeliteľnú súčasť hlavnej nehospodárskej činnosti. [7] V súlade s bodom 18 oznámenia komisie o pojme štátna pomoc. [8] Predaj prípadných produktov vzniknutých zo sprievodnej hospodárskej činností musí byť uskutočnený za trhové podmienky a trhové ceny. [9] Napr. hospodársky les podľa § 15 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. [10] Tieto pozemky nemožno zahrnúť do projektov v súlade s touto PPP. [11] Napríklad počas doby udržateľnosti projektu budú hospodárske lesy preklasifikované do zóny A. [12] Pravidlá pre hospodárske využitie infraštruktúry, ktorá prioritne slúži na nehospodárske účely sú definované v bode 207 oznámenia o pojme štátna pomoc. [13] V zmysle rozhodovacej praxe EK, za zlomok skutočných nákladov sa považuje situácia, keď ročný prevádzkový príjem z projektu (z príspevkov/poplatkov od návštevníkov) neprekročil 50 % ročných prevádzkových nákladov. [14] V zmysle bodu 34 oznámenia o pojme štátna pomoc. [15] Obdobie životnosti investície predstavuje dobu odpisovania príslušného majetku. Žiadateľ poskytuje údaje o percentuálnom využití kapacity infraštruktúry na sprievodnú hospodársku činnosť / hospodársku činnosť mimo zmiešaného využitia od ukončenia hlavných aktivít projektu do uplynutia udržateľnosti projektu a pri zvyšnom období životnosti investície je žiadateľ povinný zachovať charakter využívania podporenej infraštruktúry výlučne, resp. takmer výlučne na nehospodárske činnosti počas obdobia životnosti investície, čo preukazuje čestným vyhlásením (v tabuľke č. 15 formulára ŽoNFP).
